Kniha je vo svojej najhlbšej podstate prejavom myšlienky alebo súboru myšlienok uchovaných na základe písma. Patrí jej zvláštne miesto medzi umeleckými dielami, pretože okrem slovesného obsahu disponuje i špecifickou výtvarnou formou, ktorá býva definovaná výslednicou účelu a zmyslom pre krásu. Kniha je okrem toho často vnímaná ako predmet záujmu mnohých zberateľov.
Bibliofília (z gréckych slov biblos – kniha a filia – náklonnosť) je termínom vyjadrujúcim lásku ku krásnym a často vzácnym knihám a k ich zbieraniu. Vo všeobecnosti rozoznávame dva druhy bibliofilov. Prvý typ sa zaujíma o obsahovú náplň knihy, ten druhý sa zaujíma o jej vizuálnu stránku. Pravý zmysel bibliofílie spočíva vo vyváženosti vonkajšej hodnoty knihy s hodnotou obsahovou. Je nemožné všímať si iba vonkajšiu stránku knihy a ignorovať jej obsah a taktiež nie je možné naplno si vychutnávať obsah z nejakým spôsobom poškodenej knihy.
Zbieranie kníh je záležitosťou veľmi rozmanitou. Zbierať je možné tak staré knihy, ako knihy nové. Zberatelia posudzujú knihy z rôznych hľadísk – niekomu zvlášť záleží na dobrom papieri, inému na grafickej, či typografickej úprave, ďalší sa sústredí na zbieranie zdobených knižných väzieb a podobne. Zvláštností, ktoré priťahujú zberateľov kníh je mnoho. Je však potrebné zdôrazniť, že knihu je nutné stále vnímať ako organický celok.
Vo všeobecnosti sú prvé vydania kníh pre zberateľa príťažlivejšie, ako ich neskoršie vydania. Existujú zberatelia, ktorí zbierajú knihy kuriózne a vzácne. Niekedy je možné za vzácnosť považovať malý výrobný náklad, respektíve knihy z nejakého dôvodu stiahnuté z predaja. V minulosti boli niektoré knihy štátnou mocou zakazované a práve to bolo impulzom pre úzky okruh zberateľov k ich zbieraniu. Kniha podpísaná autorom alebo výtvarníkom je pochopiteľne cennejšia ako kniha nepodpísaná. Príťažlivé pre zberateľa sú aj číslované edície. Vo všeobecnosti platí, že čím je číslo výtlačku nižšie, tým je kniha vzácnejšia. Číslovanie býva uskutočňované strojovo, ale v niektorých prípadoch i ručne. Je pochopiteľné, že ručne číslovaná kniha s označením 1 sa v rukách zberateľa stáva malým pokladom.
Na zbieranie kníh sa je možné dívať ako na určitý dlhodobý proces pozostávajúci z vyhľadávania, lokalizovania, získavania, organizovania, katalogizovania, vystavovania, skladovania a udržiavania kníh, ktoré sú z pohľadu zberateľa zaujímavé. Komu sa už v detskom veku podarilo pri počúvaní čítaných príbehov objaviť magickú silu fantázie, ten nemá problém pochopiť vzťah čitateľa k dobrej knihe – lásku k čítaniu, obdiv k autorovi, či vytváranie kolekcie kníh blízkej záujmom zberateľa. Navyše knižnica obsahujúca zaujímavé tituly zasadená do vhodného prostredia pôsobí príjemným estetickým dojmom a zároveň, ako špecifická dekorácia, zvláštnym spôsobom dotvára životný priestor čitateľa.
Pojem „Ex libris“ pochádza z latinčiny a v doslovnom význame by ho bolo možné preložiť ako „Z kníh“. Ex libris bol na počiatku svojej existencie vlastníckou značkou, ktorá prezrádzala príslušnosť knihy k jej majiteľovi. Exlibris bol pôvodne tlačený spolu s knihou na objednávku budúceho majiteľa, najčastejšie sa nachádzal na vnútornej strane knižných dosiek na začiatku knihy. Neskôr sa exlibris tlačil samostatne a do knihy sa vlepoval. V dnešnej dobe poznáme exlibris vo forme samolepky najčastejšie formátu A6, ktorá sa do knihy vlepuje a údaje o vlastníkovi sa na túto nálepku vpisujú ručne, prípadne vo forme odtlačku pečiatky obsahujúcej určitý grafický motív.
Za predchodcu exlibrisu by sme mohli považovať podpis človeka na predmetoch tvoriacich jeho osobné vlastníctvo. Je pravdepodobné, že skracovaním podpisu došlo k jeho transformácii, výsledkom ktorej bolo vytvorenie určitého grafického prvku – značky, ktorej umiestňovanie zaznamenalo veľkú popularitu najmä medzi zberateľmi kníh.
Postupom času nadobudol exlibris aj ďalšie opodstatnenie. Vďaka svojej výtvarnej a kultúrne-dokumentárnej hodnote sa stal predmetom záujmu zberateľov. Majitelia veľkých knižníc si nechávali zhotovovať väčšie množstvá exlibrisov vo forme kartičiek. Tie si potom vzájomne vymieňali. Exlibris je preto možné vnímať ako označenie kníh ich majiteľom a zároveň ako samostatný zberateľský predmet. Aj vďaka záujmu zberateľov sa podoba exlibrisu menila. Z pôvodne malého nenápadného podpisu vznikol veľký a pôsobivý grafický list. Zbieraniu exlibrisov sa venujú tri skupiny zberateľov – zberatelia vlastníckych značiek vo všeobecnosti, zberatelia kníh obsahujúcich exlibris a zberatelia grafiky. Prvý typ zberateľa vníma exlibris ako na zberateľskú značku, zaujíma ho jej zmysel, určenie a zaradenie. Druhý typ nepozerá na exlibris ako na samostatný objekt, posudzuje ho ako súčasť knihy, ktorú radí do svojej zbierky. Tretí typ pozerá na exlibris ako na samostatné umelecké dielo, ktoré si zaslúži byť súčasťou jedinečnej kolekcie podobných umeleckých výtvorov.
Okrem klasického exlibrisu poznáme ešte takzvaný supralibros, ktorý býva vo forme suchej pečate vtlačený priamo do obálky knihy. Ide o grafický prvok väčšinou heraldického charakteru s písmenami alebo bez nich. Takýmto spôsobom väčšinou knihy vo svojich knižniciach označovali príslušníci vznešených rodov, cirkevní hodnostári a predstavitelia kláštorov.
Exlibris slúži na označenie kníh aj kvôli ľuďom, ktorí si knihy radi požičiavajú, no neradi vracajú. Neraz sa stane, že čitateľ po určitom čase zabudne na to, od koho knihu zapožičal. A práve exlibris mu po otvorení knihy pripomenie meno jej skutočného vlastníka. Aj v súčasnej dobe sa nájdu čitatelia, ktorí si nechávajú zhotovovať vlastný exlibris. Ak sa aj práve vy rozhodnete pre jeho vyhotovenie, dbajte na to, aby exlibris dokázal odzrkadliť váš osobný vkus, záujmy a záľuby, inými slovami – exlibris bude o to zaujímavejší, keď bude disponovať určitou výpovednou hodnotou o vašej osobe.